Akad. sochár a reštaurátor Milan Flajžík sa narodil v Skalici, a na Záhorí, v kúpeľnej obci Smrdáky aj neustále
žije a tvorí. Slovenskej verejnosti je tento autor známy predovšetkým ako rešpektovaný reštaurátor (1988, VŠVU v Bratislave, odbor reštaurovania polychrómovanej plastiky), ktorý sa tvorivým fortieľom, vedomosťami a skúsenosťami neustále podieľa na záchrane nášho kultúrneho dedičstva.
Okrem náročnej práce reštaurátora Milan Flajžík systematicky a intenzívne rozvíja aj svoj voľný umelecký program. V prítomnom svete presýtenom rôznosťou umeleckých citácií si aj on našiel svoju polohu, keď ju spojil s prírodou do osobitej metafory. Predovšetkým formou zberateľskej vášne skamenených a vypreparovaných živočíchov, fascináciou ich tvarov a štruktúr si neustále buduje nevyčerpateľný fond inšpirácie, ktorý rozvíja v citovo motivovanom procese vlastnej umeleckej transkripcie, predovšetkým
v sochárskej.
I keď plastiky vychádzajú z morfológie častí tela rôznych živočíchov - chvosta jaštera, panciera korytnačky, povrchu tela mravčiara a iných, nadobúdajú výraznejšie hodnoty tvorivým opracovávaním výlučne dreveného materiálu. Pochopiteľne nejde o reálne zobrazenie zvieracích druhov, ale o úvahy v rovine tvaru, plochy a štruktúry pri maximálnom zhodnotení ich imanentných kvalít a za účasti estetickej aktualizácie zvoleného materiálu. V interiérových plastikách totiž využíva gracióznosť rôznych druhov dreva, vedomosti o ich rastových a štrukturálnych vlastnostiach, pričom odkrýva aj definuje možnosti a kvality štruktúr za účelom dosiahnutia požadovanej tvarovej i námetovej sýtosti.
Sochársku výpoveď stavia na kontrastoch, preto veľkorysosť jeho formy píše príbehy vo viacerých dejstvách. V plastike obyčajne strieda viacero tvarosloví a dynamických podôb štruktúr. Definuje ich expresívna nadsádzka kontrastu základného tvaru a detailu, haptické protirečenie konvexných a konkávnych plôch s jemnou hrou svetla a tieňa, a tiež rytmus ich radenia. Raz uprednostní pravidelné tvaroslovie vysoko organizované do priestoru, príležitostne i rozmerovo stupňované, inokedy štrukturálne husto sekané plochy živším impresívnejším zásahom dláta alebo sekerky, a popri výraznej plastickosti necháva obyčajne vyznieť aj hladké, precízne opracované plochy. Kompozičný rytmus a dikciu tvarov niekedy zvýrazňuje hlboký vryp, ťahajúci sa pozdĺž alebo naprieč kompozície, častokrát gradovaný aj zmnožením, ktorý sa podieľa na vzájomnej interakcii štruktúr uzavretých do rôznych útvarov. Sochársku suverenitu, kreatívne gesto a štylizáciu myšlienok prekladá s vtipom a nápadom, o remeselnej kvalite u Milana Flajžíka hovoriť netreba, je viac než samozrejmosťou. V priestorovo formulovaných úvahách autora nachádzame aj ďalšie základné články výtvarnej abecedy – farebnú citáciu. Ako prvok emócie ju obyčajne volí vo farbách art deca – prírodná a biela alebo prírodná s čiernou, a objavuje sa aj zlatá. Týmto farebným dvojradom zvýrazňuje priestorovú dejovú líniu tvaroslovia a opakovane podčiarkuje kontrast nielen obrysu s objemom, ale aj rozdielnosť plôch hladkých a plastických. Expresia tu participuje vo vypätom emotívnom účinku, lebo sféra pocitov sa neustále ocitá na poprednom mieste sochárovho zápisu.
Tvorba Milana Flajžíka je nekonečnou konfrontáciou minulého s prítomným, monumentálneho s komorným, pevného s krehkým, hladkého s drsným ale aj tradičného so súčasným, ktorá napĺňa celé umelecké snaženie autora ako v poslaní reštaurátora, tak aj vo voľnom tvorivom programe. Svojím kumštom, pôvodnými zaujatiami, impulzmi a poučeniami programovo spojil kreatívneho sochára s exaktnými znalosťami a zručnosťou reštaurátora do autentickej formy a práve v tomto tkvie originalita a hlavný prínos jeho tvorby do kontextu slovenského sochárskeho umenia.

Dana Janáčková
Fotografie z ateliéru M.F. | Milan Noga
Back to Top